KristínaFmkUcm

            „Bol by to veľmi pozitívny trend, keby sa výskyt násilia páchaného na ženách tak rapídne- o tretinu až o polovicu- znížil, bol by to dokonca svetový unikát. ” (Oľga Pietruchová , riaditeľka odboru rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí MPSVR SR)

Z prieskumu vieme, že , že zhruba 150 000 žien zažíva ročne násilie od blízkej osoby. Koľko z nich však skutočne rieši problém s úradmi alebo s políciou? Identifikované  prípady predstavujú skutočne len povestnú „špičku ľadovca.” Prečo ženy trpia a nechajú páchať násilie na sebe a často krát aj na svojich deťoch? Prečo nevyužijú svoje práva a trpia naďalej? Možno práve preto ,že slovenské úrady nie sú také činné ako by sme od nich očakávali.

            Násilie, tyrania, ohrozovanie, strach o vlastný život. Toto všetko zažíva niekoľko žien na celom svete. Podľa prieskumov je týraný každá piata žena. Keď si to uvedomíme možno práve v našom blízkom okolí máme tyrana, alebo naša susedka na druhom poschodí je týraná a vy o tom ani len netušíte. Také je týranie a človek ,ktorý ho realizuje na svojej obeti presne vie, ako to robiť- v tichosti a často krát bez akýchkoľvek viditeľných znakov. Horšie je keď je násilie páchané na ženách ,či dokonca deťoch- tých najbezbrannejších medzi nami.

Často sa násilie muža voči žene vysvetľuje ( a v skutočnosti ospravedlňuje ) tým, že muž je alkoholik, bol nervózny, unavený či prepracovaný, náhodou mu „vyletela ruka” preto , že bol vyprovokovaný ženou. Násilie sa dáva do súvislosti aj s agresivitou, hnevom a zlosťou. Dôležité je vedieť ,že nič z toho nie je skutočnou príčinou násilia, ale môžu byť len spúšťačom. Myslím si, že skutočnou príčinou a dôvodom násilia je nerovnováha moci –fyzickej, psychickej, sociálnej, ekonomickej- medzi mužmi a ženami.

            Poznáme len málo prípadov, kedy sa týraná žena odváži udať svojho tyrana na polícii. Zo spoločného bytu utečú po bitke alebo vyhrážkach od muža zväčša s deťmi. Ako však polícia zakročí? Väčšinou mužovi zakážu prístup do spoločných priestorov –bytu na desať dní. Pomôže však toto opatrenie, alebo ešte viac vyhrotí situáciu v domácnosti?

Je milión kampaní a reklám na to, aby podporovali týrané ženy ujsť od tyrana. Keď sa už však odhodlá zavolať políciu, naše štátne orgány jej poskytnú ochranu na desať dní, kedy dajú mužovi zákaz do bytu. No nikto sa nepýta, čo je po tom, keď ubehne desať dní a muž sa vracia domov? Úrady sa ohradzujú tým, že veď predsa muž nepríde domov desať dní. Je toto ale opatrenie? Riešenie? Myslím si, že keď ubehne desať dní a muž sa vráti domov, žena je bitá opäť už len za to ,že ho „verejne potupila.” Na toto však už nikto neupozorňuje. Končí to teda u polícii len tým, že mužovi obmedzia prístup do bytu? Načo teda ženám radia aby išli na políciu a všetko vyriešili, keď je to v mnohých prípadoch ešte horšie?

 Myslím si, že jediným riešením je sa s mužom rozviesť, čo aj v mnohých prípadoch súdy nepovolia, pretože žena nemá dostatok dôkazov na to, že je týraná. Čo teda majú ženy na Slovensku robiť aby neboli viac týrané a báli sa vyjsť čo i len na ulicu? Jedno však viem, že propagované udanie na polícii určite nepomôže.